Lacná móda nás stojí oveľa viac ako si myslíme.

 
 
 

LULL LOUNGEWEAR

 
 
 
Home > Blog > Lacná móda nás stojí oveľa viac ako si myslíme.
 

Lacná móda nás stojí oveľa viac ako si myslíme.

Hoci sa nám rýchla móda môže javiť ako super možnosť dopriať si stále niečo nové, mnohí, ktorí pracujú v tomto priemysle, trpia.
Rýchla móda má však negatívne následky nielen pre človeka, ale najmä pre našu planétu. Rozhodli sme sa preto, že vám postupne
odprezentujeme sériu blog postov o fast-fashion, o tom, prečo by nás to malo zaujímať, ale aj o tom, aké máme možnosti, a čo sa
s tým dá robiť.


 

 

Oblečenie vo veľkej miere definuje kto sme, alebo možno aj kým by sme chceli byť. Vyberáme si čo a kedy budeme nosiť. Vy-
beráme si čo a kde si kúpime. A presne táto voľba je dôležitá. Lacná móda nás totižto stojí oveľa viac ako zaplatených 5 eur.
V tomto článku sme pre vás dali dokopy zaujímavé fakty, pred ktorými by sme nemali zatvárať oči.

Špinavé oblečenie
Módny priemysel je druhý najšpinavší priemysel a to hneď po tom ropnom. Pochádza z neho až 10% celosvetových emisií CO2
a teda je to priemysel, ktorý z veľkej časti môže za celkové znečistenie životného prostredia, ktorému dnes musíme čeliť. Módny
priemysel má hodnotu troch triliónov dolárov a pracuje v ňom každý šiesty človek na svete. Fast fashion je pomerne nový trend,
ktorý vznikol v roku 1990, kedy módny dizajnéri pocítili tlak produkovať bežne nositeľné a dostupné oblečenie pre masy ľudí za
vidinou zisku. Pod fast fashion rozumieme rýchlu a masívnu produkciu nekvalitne spracovaného oblečenia, z lacných materiálov,
aby sa nakupovalo čo najviac a čo najrýchlejšie. V skratke ide o rovnicu: nízka kvalita = čo najnižšia výrobná cena. Jedná sa o 
obrovský export, kde toto oblečenie pochádza z tých najlacnejších možných zdrojov a vo väčšine prípadov z ďalekej Ázie. Kvôli
nízkej cene oblečenie pre zákazníkov stratilo hodnotu. A to na svete zanecháva obrovskú sociálnu a environmentálnu stopu.


Zdroj: https://www.ecowatch.com


Napredujúca rýchlosť
Dlhé roky sa ročne produkovali dve kolekcie a to jar/leto a jeseň/zima. Teraz je to ročne 18 kolekcií, čo znamená, že jedna kolekcia
je v móde približne 2 týždne. Priemerne si takýto kúsok obliekame 5x. Ročne v Amerike skončí 11,8 miliárd kíl nevyužitého oblečenia
a textilu na skládke, pričom sa na jedno bavlnené tričko minie 2700 litrov vody. To je pitná voda pre človeka na približne 3 roky. Záka-
zník 21. storočia nakupuje viac ako vie reálne vynosiť. No a pri rýchlo meniacich sa trendoch, tlak na zákazníka kupovať nové a nové,
je stále väčší.

Kvantita, nie kvalita
Kúsok z rýchlych reťazcov je nadizajnovaný vydržať 30 umytí. Je úmyselne zle ušitý a využíva sa ten najlacnejší materiál. Často sa
používa mix dvoch textilných materiálov, aby sa pri praní neforemne spral a gombíky sú prišité na odpadnutie. Výrobca sa spolieha
na lenivosť zákazníka si ich následne prišiť. Cena je nastavená tak nízko, že je lacnejšie si kúpiť nové, ako dať veci opraviť. Prieme-
rne nosíme len 30% zo svojho šatníka.



Zdroj: www.qz.com

Sociálna zodpovednosť
42% oblečenia sa produkuje v Číne a za najlacnejšou produkciou sa už cestuje do Bangladéša, Indie, Indonézie a podobne. 75 mi-
liónov ľudí pracuje v sweatshopoch a teda továrňach na oblečenie, kde vedľa seba v laviciach sedia ľudia a každému je priradený
jeden typ práce. Pre takýto systém, si jeden jediný kabát prejde rukami aj 140 pracovníkov. 80% z týchto vecí kupujú ženy a tento
sektor, a teda módny priemysel, zamestnáva najviac žien na svete. 98% zamestnancov je platených menej ako je minimálna mzda
a pracujú 14 až 18 hodín denne. Nadčasy samozrejme platené nie sú. Minimálna mzda v týchto krajinách vhodná na prežitie je pri-
bližne 340 dolárov mesačne pričom ony zarábajú niečo okolo 68 dolárov a tak sa ocitli na pokraji živorenia a nemajú inú možnosť,
len v práci zotrvať. Samotná značka z jediného kúsku zarába približne 70%. A náklady na samotnú výrobu sú stále nižšie a nižšie.
Továrne zákazky nemôžu odmietať, boja sa straty zákazníka. Preto sú ochotní pristúpiť aj na šialenú sumu, ako 4 eurá za kus a fi-
rmy aj tak stále tlačia na redukciu.

 


Zdroj: https://www.eastchapelhillobserver.com


Recyklácia?
S recykláciou oblečenia je to beh na dlhé trate. Iba 10% z oblečenia, ktoré darujeme na charitu, alebo second handu sa predá ďalej.
Zvyšok končí na obrovských skládkach v krajinách tretieho sveta ako je Haiti, kde tento odpad kontaminuje pôdu, ktorá je práve zdroj
potravy pre miestnych ľudí.

Nebezpečné chemikálie
Špinavý módny priemysel ma aj na nás, jeho zákazníkov, priamy dopad. Chemikálie a ťažké kovy pri spracovávaní oblečenia sa do
nášho tela dostávajú cez náš najväčší orgán, pokožku. Spôsobujú rakovinu, hormonálne poruchy a mnoho iných ochorení. Známou
látkou je napríklad nonylphenol, ktorý spôsobuje hormonálnu degeneráciu. A samozrejme sa jedná o veľa ďalších, ktoré nám v našom
tele vedia okrem kožných ochorení spôsobiť aj omnoho ťažšie zdravotné komplikácie. V roku 2005 sa pri testovaní chemikálii v oblečení
preukázalo, že 85% oblečenia, ktoré obsahovalo chemikálie pochádzalo práve z ázijských krajín. Dnes sa k takýmto štatistikám prichá-
dza už len veľmi ťažko, a to z dôvodu obchádzania legislatív.

Ak máte záujem dozvedieť sa o danej téme viac odporúčame Vám si pozrieť dokument The True Cost, ktorý nájdete napríklad na Ne-
tflixe, alebo dokument Cena Riflí, ktorý nájdete na Youtube.

 

                             


Nakupujme lokálne a uvedomelo
Nakupujme od udržateľných značiek, ktoré idú proti prúdu a ktoré vyrábajú kvalitné oblečenie. Preferujme menej, a to kvalitné.
Naše peniaze pomáhajú značkám fungovať. Podporme teda tie, ktoré si našu podporu zaslúžia.


Autor: Natália Pažická, slow-fashion blogger