Čo by sme Mali vedieť o bavlne?

 
 
 

LULL LOUNGEWEAR

 
 
 
Home > Blog > Čo by sme Mali vedieť o bavlne?
 

Čo by sme Mali vedieť o bavlne?

Len málo kto z nás vie, ako bolo to, čo na svojom tele nosíme vyprodukované.  Koľko vody to spotrebovalo, koľko možných chemikálií môže daná vec obsahovať, či ako reálne to zaťažilo našu planétu. Denne sa vyvíjajú nové a nové materiály a na trhu  sú ich tisíce. V bežnom živote sa však stretávame len s niekoľkými, preto by bolo dobré vedieť, čo za nimi stojí.

V tomto článku si povieme viac o najväčšom „hráčovi“v textilnom priemysle, a tým je BAVLNA

 


 

BIele bavlnené chumáče
Zdroj: www.primacott.com

Väčšina z nás si asi predstaví biele, nadýchané chumáčiky, ktoré evokujú predstavu prírodnej a čistej plodiny, opak je ale pravdou. Nielenže je bavlna najobľúbenejším a najpredávanejším vláknom na svete, ale ide aj o „najšpinavšiu“plodinu, ktorá pri pestovaní vyžaduje viac ako 10% celosvetovo použitých pesticídov.

„Toxická“bavlna

Aj globálny bavlnársky priemysel má svoju odvrátenú stránku, ktorej si väčšina z nás nie je vedomá, keď spokojne plníme naše nákupné tašky lacnými bavlnenými tričkami. Pri výrobe jedného takého trička konvenčnou metódou pestovania bavlny si musíme naúčtovať ničivú daň na našom vzduchu, vode a pôde. V boji proti škodcom v záujme ochrany úrody sa používa veľké množstvo pesticídov a insekticídov, ktoré obsahujú rôzne škodlivé látky a aplikujú sa až 10-20krát ročne. Na 1 tonu vypestovanej bavlny spotrebujeme 400 kg hnojív a 40 kg insekticídov. 

Okrem ničivých vplyvov na životné prostredie, negatívne vplývajú aj na zdravie samotných farmárov. V Egypte viac ako 50% pracovníkov s bavlnou v deväťdesiatych rokoch trpelo príznakmi chronickej otravy pesticídmi, vrátane neurologických porúch a porúch videnia.

Riešením ako znížiť toto nadmerné používanie pesticídov mala byť geneticky modifikovaná bavlna, tzv. Bt-bavlna, ktorá mala byť imúnna voči jej najväčším škodcom a mala znížiť spotrebu pesticídov až o 60%.  Tieto transgenné odrody však neboli natoľko účinné a veľa poľnohospodárov tým utrpelo veľké ekonomické straty.    

Postrekovanie bavlny

Smädná rastlina

Jej všestranné využitie, mäkkosť, priedušnosť, savosť a trvanlivosť sú len niektoré z vlastností, vďaka ktorým sa stala bavlna taká populárna. Bavlna je výnimočná nielen svojimi vlastnosťami, ale aj tým, že podobne ako ryža patrí k jednej z najsmädnejších rastlín na svete. Globálny priemer na vyprodukovanie 1kg bavlny je 10-tisíc litrov, ale v takej Indii je potrebných až 22,500 litrov, pričom sa jedná o vodu, ktorá sa nedá už na nič iné použiť, keďže sa vyparí alebo zostane príliš kontaminovaná na znovu použitie.  

Pestovanie bavlny
Zdroje: www.africasustainabilitymatters.com, www.moaorganic.se

Zodpovedná Bavlna? 

Keďže situácia s konvenčným pestovaním bavlny je  nielenže nezdravá, ale aj neudržateľná,  v roku 2005 vznikla nezisková organizácia Better Cotton Innitiative BCI (Iniciatíva za zodpovednejšiu bavlnu), ktorá  sa snaží zlepšiť podmienky pestovania bavlny farmárov, ale aj prostredia, v ktorom rastie. Ich cieľom je podpora  vzdelávanie farmárov s cieľom prijať environmentálne, sociálne a ekonomicky udržateľné výrobné postupy

V sezóne bavlny v rokoch 2016-17 pestovala BCI v 21 krajinách s 1,3 miliónmi licencovaných farmárov a predstavovala tak 14% celosvetovej produkcie bavlny.

 

An Introduction to BCI: Making Cotton More Sustainable from Better Cotton Initiative (BCI) on Vimeo.

Organická bavlna

Organická bavlna zakazuje syntetické postreky a geneticky modifikované semená a pestuje sa na pôde, ktorá nemôže využívať pesticídy a insekticídy po dobu minimálne 3 rokov.

Takáto pôda obsahuje viac živín a pôda si lepšie udržuje vlhkosť, čo má za následok aj menej zavlažovania. Problém je len v tom, že  na vypestovanie takého istého množstvo bavlny organickým spôsobom je potrebná oveľa väčšia plocha úrodnej pôdy, čo sa odráža na koncovej cene organickej bavlny. A keďže dopyt po bavlne každým rokom rastie, je len veľmi ťažko predstaviteľné, že by pestovanie bavlny organickým spôsobom dokázalo pokryť celkový dopyt po bavlnených výrobkov a mohol sa tak bavlnársky priemysel stať úplne čistým priemyslom.

V rámci organickej bavlny sú najznámejšie certikáty: Organic Content Standards (OCS) a Global Organic Textile Standard (GOTS).

Viac informácií nájdeš na: http://aboutorganiccotton.org/

Ako z toho von?

Určite sa  teraz zamýšľate ako sa teda správať a ako pozitívne prispieť k tejto problematike. Je to ale vcelku jednoduché :) Keďže my ako zákazníci určujeme dopyt,  mali by sme sa v prvom rade zamyslieť či danú vec naozaj potrebujeme, či má potenciál nám slúžiť dlhodobo alebo je to len chvíľková slabosť z „výhodnej kúpy. 

Keďže jedným z najväčších problémov v produkcii bavlny je jej zvyšujúci sa dopyt – naozaj účinné riešenie je nakupovať menej!  Hlavne lacných, quick-trendovýchvecí – tričiek za 3 eurá, riflových nohavíc za 6 eur, či pyžamových setov v potravinových reťazcoch na 6,90€ :) Tam je najväčší predpoklad nečistých výrobných praktík. Kupujte kvalitné nadčasové veci, ktoré máte overené a poslúžia vám na viac rokov. My všetci by sme sa mali zamyslieť, čo je pre nás dôležitejšie – mať doma 50 tričiek, z ktorých reálne nosíme 5 alebo zdravšiu a čistejšiu planétu?

Ak máte neustálu túžbu po nových kúskoch existujú alternatívy z recyklovaných materiálov, secon-handy, a pod.  Nepatrite k ľuďom, ktorým na tom nezáleží. V skutočnosti záleží na každom z nás. 

Pridané: 2.Júna 2019         Autor: Natália Pažická